Nemôžem povedať,
kde vlastne si.
Ten príšerný chlad
oklamal moje sny.
A v každom úsmeve
ďalej padá dážď.
čo opustil nebo,
Pre tvoju krásnu tvár.
Môcť tak vrátiť čas
a nezaspať v to ráno.
Dokázať spraviť viac
Ako zlyhať s našou láskou.
Keď si z vyšlapaných ciest
hľadala nový domov.
Sama niekde v čase
Spomienka, odložená mnou.
Už necítim že môžem,
niečo ešte cítiť.
Už nezaspíme nikdy
spolu v objatí.
Už nezazrieme nikdy
zapadať pred nocou
to unavené slnko.
Si spomienka, odložená mnou.
A všetko čo som chcel,
niekam preč ťa vziať,
kde mohli sme sa spolu
učiť tajne smiať.
A všetko čo som chcel,
Boha sa opýtať,
či mohli sme sa spolu
naučiť v tme dýchať.
Môcť tak vrátiť čas,
dokázať spraviť viac,
nezaspať v to ráno,
nezlyhať s našou láskou.
Keď z vyšlapaných ciest
si našla nový domov.
Už nezaspíme nikdy
spolu v objatí.
Už sa nedotkneme hviezd.
Môcť vrátiť ráno pred,
keď chcel som zmeniť svet
a zmeniť len ten tvoj
A neutiecť.